Naša ponuka

Folklórny súbor MOSTÁR ponúka vo svojich umeleckých programoch najmä tanečné choreografie svojho domáceho regiónu Horehronie a Čierny Balog, ale zaraďuje do nich aj tanečné choreografie z oblasti Podpoľania, Gemera, Liptova a Šariša. Súčasťou programu sú hudobné, spevácke a inštrumentálne čísla.

 

Tanečné choreografie

 

Súčasný tanečný repertoár

Spevy a kolesá zo Šumiaca

Spevácko-tanečné číslo založené na viachlasnom speve žien, ktorý je dominantou obcí s gréckokatolíckym vierovyznaním, ponúka divákovi obraz nielen o pracovných piesňach spievaných na šumiackych lúkach pri hrabaní sena, ale aj ľúbostné, žartovné ba až mierne erotické piesne spievané na zábavách, ktorými sa dievčatá vysmievali mládencom. Krátke tanečné vstupy, ktoré dopĺňajú toto programové číslo prezentujú nielen známu horehronskú tanečnú kultúru, ale aj tanečnú kultúru pôvodného obyvateľstva obce Šumiac, Rusínov.

 

 

Naše Horehronie

Pôvodná choreografia Augustína Nikla sa skladala z troch tanečných obrazov prezentujúcich nielen charakteristické horehronské dupavé tanečné motívy, najčastejšie používané tanečné útvary ale aj ženské a mužské piesne spievané na Horehroní. Jej prvú časť - dievčenský tanec kačerina, v súčasnosti nahradilo spevácko- hudobné číslo Spevy a kolesá zo Šumiaca. Ostatné dve časti Šorový a koleso, sú neodlučiteľnou súčasťou tanečného repertoáru súboru. (ch.: A. Nikel, h.: Vojtech Tátoš)

 

 

Nedeľa na Handli

Choreografia Vandy Krištofovej tematicky spracováva nedeľnú zábavu a prekáračky mládeže pri muzike v obci Čierny Balog. Videozáznamy z rokov 1939 a 1953 sú bohatým zdrojom tanečných motívov a archaických foriem čiernobalockých tancov. Tri samostatné časti choreografie Cifrovanie pred muzikou, Koleso, Čardáš a Do vysoka vo svojom scénickom spracovaní odzrkadľujú špecifický charakter a pestrosť handelskej tanečnej a hudobnej kultúry. (ch.: V. Krištofová, h.: P. Černák, 2008)

 

 

Cepovači

Žartovne ladená komorná choreografia z dielne Stanislava Marišlera tematicky spracováva mlátenie obilnín i nasledovnú zábavu bielohandelcov (obec Braväcovo) na Horehroní. Pri práci s cepmi vznikalo množstvo úsmevných situácií, ktoré pobavia oko každého diváka. Rovnako aj vzťah gazdu, mlatcov a ostatnej dedinskej mládeže bol inšpiráciou pre vytvorenie takéhoto druhu choreografie. Tanec s cepom sa vyznačuje predovšetkým obratnosťou a šikovnosťou tanečníka či tancujúcej dvojice. (ch.: S. Marišler, h.: R. Veselovský, 2003)

 

 

Pohorelky

Tanečné motívy a piesne z Pohorelej využila bývalá sólistka súboru Anna Turňová pre vytvorenie choreografie ženských kolies. Temperamentný ženský tanec doprevádza v celej jeho dĺžke spev samotných tanečníčok. V súčasnosti táto choreografia tvorí jednu z častí pohorelského hudobno-tanečného bloku (jej ďalšími časťami sú spevácke číslo mužskej speváckej skupiny a komorná choreografia Pri muzike. (ch.: A. Turňová, h.: J. Dekrét, 1990)

 

 

Pri muzike

Choreografia Stanislava Marišlera pre tri tanečné páry z horehronskej obce Pohorelá, sa stala súčasťou hudobno-tanečného bloku spolu s mužskou speváckou skupinou a ženským kolesovým tancom Pohorelky. V choreografii, ktorá je zakončená motivickou variáciou rôznych podupov žien a mužov bez hudobného doprovodu, sa vyskytuje i na Slovensku veľmi ojedinelá tanečná forma - tanec zmiešanej trojice. (ch.: S. Marišler, h.: J. Dekrét, 2000)

 

 

Chcela mladá starou byť

V komornej choreografii z Podpoľania podloženej výskumným materiálom z obci Očová a Zvolenská Slatina podáva autorka Vanda Krištofová v dvoch hudobno-tanečných častiach, šatkový čardáš a do hora, obraz o ženskej ješitnosti a prefíkanosti. Choreografia tematicky spracováva reálny životný príbeh očovskej ženy, ktorú vydali do Zvolenskej Slatiny, a prítomnosť ktorej spôsobila premiešanie očovského a slatinského tanečného štýlu v používanej ženskej motivike. (ch.: V.Krištofová, h.: P. Černák, 2008)

 

 

Verbunk, čardáš a frišká z Branova

Choreografia spracováva mužské a párové tance z ponitrianskej obce Branovo naštudované podľa záznamov Slovenskej televízie a Slovenskej akadémie vied. Mužský verbunk, ktorý bol dominantným tancom v dedinskom prostredí nielen východného ale aj západného Slovenska, je zaujímavý predovšetkým svojou tanečnou motivikou. Druhá časť choreografie, ktorá je zložená z tanca pomalého tempa – čardášu, a friškej tancovanej v rýchlom tempe, odzrkadľuje tradičný priebeh, gradáciu tanečnej zábavy v obci Branovo. (ch.: V. Krištofová, h.: P. Černák, 2010)


 

Ženské tance z Parchovian

Východné Slovensko bohaté na ženské spevno-tanečné prejavy, ponúka množstvo inšpirácie pre ich ďalšie spracovanie. V jarnom období dievčatá so spevom prechádzali celou dedinou a na miestach vhodných pre tanec tancovali kolesá – karičky. V samotnej choreografii sa prelínajú viaceré podoby ženského tanca na Zemplíne. Tradičná forma chorovodu a karičky je doplnená o časti choreografie Eleny Kopeckej (bývalej choreografky a pedagogičky folklórneho súboru Mostár, ktorej prácu sme si chceli takouto formou uctiť) a o samostatné cifrovanie žien vyňaté z tanca Cigánsky čardáš, tancovaného v Parchovanoch „bielou“ ženou a cigánskym muzikantom. (ch.: V. Krištofová, h.: P. Černák, 2010)


 

V raslavickim hostincu

Miesto v repertoári folklórneho súboru dostala aj zábava z Vyšných Raslavíc, ktorú tvorivo spracoval Stanislav Marišler s využitím typických tancov tejto dediny – krucenej, čardáša a polky. V roku 2010 sa súčasťou choreografie zastupujúcej šarišskú tanečnú oblasť stali i raslavické strofické tance, Mojše a Čerjana v podaní seniorskej tanečnej zložky súboru. (ch.: S. Marišler, h.: J. Dekrét, 2000)

 

 

Cigáni z Örkö

Podmanivý rytmus, temperamentnosť a zvláštna emotívnosť hudby a tanca kočovných cigánov žijúcich v rumunskej Transylványi, odzrkadľuje i choreografia nášho folklórneho súboru. Náročná tanečná technika mužského, ženského i párového tanca pochádzajúceho z dediny Örkö si vyžadovala dlhodobú a náročnú prípravu. (ch.: S. Marišler, h.: I. Hanula, 2003)

 

 

Starší tanečný repertoár

Na salaši

Tanečný obrázok vznikol na základe folklórneho materiálu z pohronských Bielych Handľov (Braväcovo, Gašparovo a Bacúch), ktorý zaujímavo spracoval autor Juraj Kováč. V súčasnosti sa uvádza aj pod názvom Strihanie  oviec. (ch.: J. Kováč, h.: J. Dekrét, 1980)

 

 

Na Balogu, na kolese

Námet zábavy mládeže v Čiernom Balogu vo voľnej prírode – na kolese, mal úspech aj na súťaži tvorivých choreografií. Tanečný obrázok z autorskej dielne Ľuba Medveďa a Petra Auxta predstavuje spôsob výberu partnera a dáva priestor sólovým prejavom na dedinskej zábave. (ch.: Ľ. Medveď 2000, P. Auxt 2001, h.: P. Černák)

 

 

Podpolianska veselica

Klasický námet dedinskej zábavy z Podpoľania dáva priestor pre predvádzanie ľahkosti nôh a pružnosti tela s uplatnením dispozícií pre tento tanec. Dominujú pri tom mužské rozkazovačky najšikovnejších sólistov. (ch.: A. Nikel, h.: P. Černák)

 

 

Gemerská veselica

Z Gemerskej veselice vanie radosť z tancovania a spievania v podobe temperamentných rozkazovačiek chlapcov a dievčat. Tanec, ktorý vytvoril Augustín Nikel, vie zaujať divákov všetkých vekových kategórií. (ch.: A. Nikel, h.: J. Dekrét, 1982)

 

 

Regrútska veselica

Temperament, mohutné spevy a silu dupáka použil choreograf Juraj Kováč pri spracovaní námetu rozlúčky s regrútmi na Horehroní. (ch.: J. Kováč, h.: V . Tátoš, 1977)

 

 

Zbojnícka veselica

Tanec Ladislava Zákalického a Augustína Nikla sa nachádza v programovej ponuke súboru od založenia FS Mostár. Táto najstaršia choreografia sa stále stretáva s priaznivým ohlasom divákov. (ch.: L. Zákalický a A. Nikel, h.: H.J.Gréner, 1956)

 

 

Kto má meniny

včera : Eduard
dnes : Jozef
zajtra : Víťazoslav

Náhodná fotografia

foto_096.jpg